Oravská Polhora
Vitajte na stránke najsevernejšej obce Slovenska!
VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE
Oravská Polhora sa rozprestiera na severnom okraji Oravy, na hraniciach s Poľskou republikou. Svojou polohou je najsevernejším územím na Slovensku. Rozlohou 8 452 ha je najväčším katastrálnym územím v okrese Námestovo. Katastrálne územie Oravskej Polhory susedí z väčšej časti s Poľskom a s katastrálnymi územiami obcí Rabčice, Rabča, Sihelné a Oravské Veselé. Územie sa orograficky začleňuje do sústavy vonkajších Západných Karpát, časti Oravských Beskýd, do komplexu horského masívu Babej Hory a Pilska.
Názov obce pochádza od toho, že jej chotár sa rozkladal a do polovice Babej hory, po hranicu s Poľskom. Výmerou chotára je na 32. mieste Slovenskej republiky. Patrí medzi najstaršie obce Polhorskej kotliny, je zaznamenaná na mapke z roku 1550. Obec je rozložená pozdĺž starodávnej obchodnej cesty. Zaujímavé názvy lokalít Hrádok a Brána navodzujú dojem, akoby tu v minulosti mal stáť malý obranný hrádok. Na Hrádku boli nájdené archeologické nálezy z predhistorickej doby: medené dláto a črepy zo starých urien zo staršej a mladšej doby kamennej. Polhoranka sa v minulosti nazývala Slanou riekou od soľných prameňov spod Babej hory. Husté drevo spod Babej hory sa použivalo na výrobu huslí. Polhorčania boli známi aj výrobou šindľov a tradičného hudobného nástroja - gájd.
História
Popri prastarej obchodnej ceste z Uhorska cez Oravu do Poľska, vznikla obec Polhora. Kedy presne sa tak stalo, s určitosťou nevieme. Kým sa nenašla mapka z prieskumu soľných prameňov pod Babou horou z roku 1550 predpokladalo sa, že najstarším písomným prameňom o obci je daňový súpis Oravského panstva z roku 1588. Polhora sa tu uvádza medzi dedinami, ktoré ešte neplatia dane. V ostatných rokoch si začali budovať obydlia v hustých lesoch, preto boli oslobodené od všetkých daní a prác pre zámok.
Obec Polhora sa v daňových súpisoch na prelome 16. a 17. storočia uvádza medzi valaskými dedinami. Na Orave sa v tej dobe nachádzali obce sedliacke, obce valaské, mestečká a v blízkosti Oravského hradu panské majere- Oravský Podzámok, obe Lehoty, panský majer bol i v Krivej. Prvá písomná zmienka o valaskej obci je teda z roku 1588. V roku 1604 spustošená P. Komorovským a v roku 1683 Litovcami. V zamrznutých rokoch 1715 - 1716 odišlo 58 rodín. V roku 1860 otvorili poštový úrad, v roku 1875 postavili parnú pílu, urbár založili v roku 1873. Chotárom často prechádzali zbojníci. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom, ovčiarstvom, dobytkárstvom, obchodom. V rokoch 1869 - 1918 boli na Slanej vode kúpele.
